Hlavo(k)lamy

Topila som sa v konverzačnom svete, kde žiť a akceptovať život znamenalo pracne (slovom) sa vyrovnávať s jeho každodennými situáciami. A kde sa zžitým synonymom pre toto zrovnávanie stal verbálny súboj. V neustálom zápase o mier, som sa spolu s ostatnými nevedome učila byť v boji komunikatívne zdatná “aby som mala kľud”  a “aby mi hlavne dali pokoj.” Topíte sa aj Vy a radi by ste ten pokoj žili? Čítajte ďaľej pozvanku do nevedomej komunikacie.

Telo, detektor domnienok

O domnienkach sme toho už čo-to počuli a 100% sme si ich všetci vyskúšali na vlastnej koži na strane producentov i publika. Ale čo o nich vlastne vieme? Píše sa o nich aj v knihe múdrosti starých Toltékov – Štyri dohody od autora Dona M. Ruiza [1]. “Nevytvárajte si žiadne domnienky” takto znie tretia zo štyroch dohôd, ktorú nám v duchu rozvoja vlastnej vnútornej slobody, poznania a autentickosti radia uzavrieť so sebou samým…
Dlho potom som pochopila, že my predsa vieme úplne presne, kedy sme chytení do blúdnej pasce predpokladov a domnienok. Naše vlastné múdre telo je toho ukazovateľom. Viac o domnienkach v tomto článku.

Komun-INAK-ácia

Naučili sme sa pod iluzórnym závojom vzťahov automaticky prijímať a uveriť všetkému alebo aspoň väčšine toho, čo sa nám ľudia rozhodnú zdeliť.  Naučili sme sa vykonávať častokrát otrocké role sudcov pre skutky druhých, hasičov situácií či záchranárov pseudo-obetí, pretože sa to “patrí”. Neprípustné mlčanie môže totiž vyvolávať dojem nezáujmu, a teda minimálne je potrebné byť spolutrpiteľom, či v lepšom prípade spoluvíťazom, keď už nič iné, OMYL! Dá sa to inak!